Taaak. Kedze ako vzdy mi sem nechce dat fotky z CD, tak moje macky a ich zivot u nas opisem. Mala som jednu cierno-bielu macku, ktora sa volala Misa a posluchala na slovo. Lenze vzdy sa prechadzala po streche, tak ju moja dobrosrdecna Deny roztrhala na marne kusky. Tak som na psa kricala, za susedia z dvorov zaliezli dnu. Dva dni som za nou plakala a psa som nenavidela. Ale co teraz robit s macku? Ked sa mi na chvilu podarilo od nej odtrhnut psa od nej macka odchramala ku susedom. Sla som za nou a ona bezmocna sa snazila postavit a ocami ma prosila o pomoc. Ked sa konecne postavila, vysli jej vnutornsti. Tak ju potom oco pochoval. Ja som radsej plakala doma za oknom. Potom som mala jej syna, ktory po nej ostal. Volal sa Tiger a tiez u nas dlho neostal. Deny mu odhryzla z chvosta, zistila som to, az ked som ho nasla na dvore a potom chudaka zrazil kamion. Potom som si isla k mojej tete zobrat dalsiu macku. Este nastastie zije. Vola sa Miso a je cierno-biely. Ja som na cierno-bielych mackach zatazena. K Misovi sa pridal pocestny kocur a privlastnila som si ho. Jemu dal moj oco meno Muro. Obaja su velmi roztomili. Skoda, ze sem nemozem dat ich fotky. Su ako dvojicky. Ich nesmiernu hravost som aj odfotila...